ಧರಿತ್ರಿಯಂತೆ ಸಹಿಷ್ಣಳು,ಗಂಗೆಯಂತೆ ಪುನೀತಳು
ನನ್ನ ಬಾಳಿನ ಕರ್ತ್ರುವು ,ಈ ಬದುಕಿನ ಸರ್ವತ್ರವು
ಓ ಅಮ್ಮಾ ,ನನ್ನ ಬಾಳಿನ ದೇವತೆ ನೀನು
ಏಳೇಳು ಜನ್ಮಕು ನಿನ್ನ ಮಗಳಾಗಿ ಹುಟ್ಟುವೆ ನಾನು!
ನನ್ನ ಮನವು ನೊಂದಾಗ ಕಣ್ಣೇರು ಹರಿಯಿತು ನಿನ್ನ ಕಣ್ಣಿಂದ
ನಾ ನಕ್ಕು ನಲಿವಾಗ ನಗು ಹೊರಟಿತು ನಿನ್ನ ತುಟಿಯಿಂದ
ಓ ಜನ್ಮದಾತೆಯೇ , ನಡೆದಾಡುವ ದೇವತೆ ನೀನು
ಏಳೇಳು ಜನ್ಮಕು ನಿನ್ನ ಮಗಳಾಗಿ ಹುಟ್ಟುವೆ ನಾನು !
ಹೊಟ್ಟೆಯಲಿ ಹೊತ್ತು ಸಲಹಿದೆ,ನನ್ನನು ನಿನ್ನ ನೋವುಗಳನು
ತಾಳ್ಮೆಯಿಂದ ಸಹಿಸಿದೆ ಬಾಳಲಿ ಬಂದ ಕಷ್ಟಗಳನು
ನನ್ನ ಸುಖದೋಸುಗ ತ್ಯಜಿಸಿದೆ ನಿನ್ನ ಸುಖಗಳನು
ಸಂಸಾರ ಬಂಡಿಯ ಸಾಗಿಸಲು ಮುಡಿಪಿಟ್ಟೆ ನಿನ್ನ ಬದುಕನು!
ಮೀಯಿಸಿದೆ ಪ್ರೀತಿಯ ಜಲದಲ್ಲಿ,ಉಣಿಸಿದೆ ವಾತ್ಸಲ್ಯದ ತುತ್ತಿನಲಿ
ಪೊರೆದೆ ಎನ್ನ ಕಣ್ಣ ರೆಪ್ಪೆಯಂತೆ, ನೀನಾದೆ ನನ್ನ ಬಾಳಿನ ಹಣತೆ
ಓ ಅಮ್ಮಾ ,ನನ್ನ ಬಾಳಿನ ದೇವತೆ ನೀನು
ಏಳೇಳು ಜನ್ಮಕು ನಿನ್ನ ಮಗಳಾಗಿ ಹುಟ್ಟುವೆ ನಾನು !
Le awesome...... Finally you blogged... :-) I am happy for u my dear... :-) Keep blogging.....
ReplyDeletethanks dear! ya, from now on i will keep blogging
DeleteThis is so wonderful! I loved this poem. Kudos :)
ReplyDeleteEveryone writes and appreciates mothers. I believe that it is the nature which has put a responsibility on mother (whether homo sapiens or others) but there are not many poems or poetry or stories about father who also sacrifices a lot but never boasts. My dear, I expect something of this sort on Janmadata.
ReplyDeleteThis comment has been removed by the author.
Delete